• 2007/2008

        •     O mačke Micke a o bezdomovcovi

          ( nonsens )

           

                   Kde bolo, tam bolo, pásla si raz mačka Micka v rieke svoje džungárske škrečky. Boli prekrásne, žiarili všetkými farbami dúhy. Prišiel ku nej bezdomovec a porosil ju, či by škrečky nevymenila za bezzubého, trojkopytného medveďa. A veru sa dohodli. Bezdomovec pásol škrečky na tanieri a mačka svojho medveďa v rieke.

                   Keď sa medveď popásol, mačka si ho dotlačila na saniach domov. Zatvorila ho do bazéna a šla si ľahnúť na pohodlné žeravé uhle. O 30 hodín sa Micka zobudila a vybrala sa za medveďom. No ten sa nad bazénom vznášal v bezvedomí.Pokúšala sa ho, chudera, prebudiť, ale on sa vznášal na zvláštnych krídlach a už sa neprebral.

                   Smutná mačka Micka išla za bezdomovcom, či jej nedá naspäť škrečky, no on jej povedal, že už je neskoro.

           

          Autor: Lucia Halajová, V. trieda


           

           

          Spojenectvo elfa a draka

          ( fantastická rozprávka )

           

                     V neďalekej krajine, tak vzdialenej, že sa to nedá opísať, bola elfská ríša Mengar. Žilo v nej mnoho elfov. Táto krajina bola neobyčajne krásna. Husté koruny ihličnatých stromov sa tiahli až k oblohe. Pod nimi rástli kvety najrozmanitejších tvarov a farieb. Obyvatelia lesného mesta žili v kmeňoch stromov. Ich príbytky boli útulné a prevoňané živicou stromov a ihličím. Okná a dvere boli vyzdobené ornamentmi, vykladané diamantmi alebo obrastené machom a lišajníkmi. Ale žiadna krajina nie je dokonalá.

                     V tejto krajine bola len jedna nedokonalosť - bolo v nej málo detí, iba šesť. Ale aj tie museli chodiť do školy. Ich vyučovacie prostredie bolo rôzne: vo vysokých horách, kde jazdili na drakoch, na čistinách, kde si zdokonaľovali šerm a v škole, kde cvičili mágiu. Mali troch učiteľov: Derena, Monega a Barsena. V Mengare žili piati draci, takže o mláďatá nebola núdza. Tieto mláďatá zbožňoval jeden elf. Volal sa Argam a mal štrnásť rokov. Jeho nezaujímal šerm, ani mágia, to všetko už dokonale ovládal. Najviac túžil po jazde na drakovi. Nie na akomsi školskom, ale na vlastnom. Často chodil za mladými drakmi a čoskoro si jedného obľúbil. Mal meno Geron. Geron mal už päť mesiacov, takže bol dosť silný, aby Argama uniesol na chrbte. Lenže ich opatrovateľ a cvičiteľ vždy hovoril: "Kým draci nedovŕšia desať mesiacov, nikto na nich nemôže jazdiť!"

                      Tej noci prišiel na miesto, kde spal Geron, čierny mág. Ten už dlho rokov túžil po zániku drakov a vycítil v Geronovi obrovskú silu. Vedel, že keby ho zabil, šanca na zánik drakov by stúpla. V tej chvíli vytiahol meč, v ktorom bol napustený jed a vrazil ho drakovi do hrude. Geron sa prebral a v okamihu vychŕlil na mága obrovský plameň. Ten nemal šancu uniknúť, zostal z neho len prach. Na viac sa drak nezmohol. Stihol sa ešte spojiť s Argamom:            " Nechaj ma zomrieť!" povedal a upadol do bezvedomia. Argam hneď vyskočil na nohy a chcel odpovedať, lenže drak už nevnímal. Keď k nemu dobehol, boli pri ňom všetci učitelia. Deren prehovoril: "Odstránili sme jed, ktorý bol v tomto meči," ukázal na zakrvavený meč, "ale ranu zaceliť nedokážeme."

          "Možno to dokážeš ty." povedal Barsen. Argam si so slzami v očiach priložil dlaň na hruď draka. "Radšej ja, ako on," pomyslel si. V tej chvíli oslepila učiteľov ohromná žiara. Argam vydal zo seba svoju životnú silu, rana sa zacelila a on od vysilenia upadol do hlbokého spánku... 

                       "Hej, no tak vstávaj! Nechceš si zajazdiť? Dostali sme povolenie," zobudil draka Argama Geronov hlas v hlave. Otvoril oči a pred ním stál Geron, silnejší a zdravší, než kedykoľvek predtým. "Ty žiješ!" vykríkol Geron a vrhol sa na draka. "Ďakujem ti Argam," povedal Geron a spoločne sa vydali na svoj prvý let.

           

          Autor: Lucia Pšídová, VI. trieda

           

           

          O gumenej ponožke

          ( nonsens )

           

                          Jedného dňa som pásla pri mori ryby. Kde sa vzal, tu sa vzal, pricválal na stoličke jednooký muž so siedmimi ušami. Bol taký krásny, že so si takmer nevšimla ako sa mi snažil ukradnúť jednu z rýb. Povedala som mu: "Buď mi rybu vrátiš, alebo zaplatíš litrom papriky." Zaplatil. Vzala som papriku a zasadila ju do vázy.

                         Na druhý deň mi z nej vyrástol krásny makový strom. Všetky modré vrany z okolia chodili zobkať z neho čerešničky, ktoré na ňom rástli. Môj makový stromček nemal rád olej, ktorým som ho polievala, a tak sa zbalil a odišiel na vlak do Austrálie. Plakala som za ním celé tri sekundy. Nevadí.

                        Stopla som si ponorku značky Ferarri a vybrala sa za ním. V Austrálii som ho našla ženatého a olejovou bandaskou.

                       Cestou domov som sa skamarátila s veľmi milým krokodílom, ktorý vedel pekne spievať a super lietať. Dohodli sme sa, že spolu odletíme do inej galaxie a budeme spolu chovať muchy - boxerky. A tak sme spolu šťastne žili, až kým sme sa nenarodili znovu.

           

          Autor: Andrea Vargová, V. trieda

           

          Moje meno

           

          Od večera do rána,

          ja sa volám Diana.

          Keď som mala jeden rôčik,

          spravila som prvý krôčik.

          Keď som mala tri rôčky,

          šnurovala som si topánočky.

          Dnes je za mnou desiatka,

          ľúbia ma dedko i babka.

          Len pre môjho tatuška,

          som jeho múdra Diduška.

          Keď k nám príde tetka,

          tá ma volá Didka.

           

          Autor: Diana Gondová, IV. trieda

           

           

          Ježibaba a Anička

          ( čarodejná rozprávka )

           

                   Za siedmimi horami, za siedmimi dolinami, stál na lúke zelenej malý domček. Ten domček bol zvláštny. Stál hore nohami, teda dole strechou. V ňom bývala ježibaba so svojou čiernou mačkou s ryšavým chvostom.

                     Jedného dňa šla okola malá Anička, ktorá na lúke zbierala pestrofarebné kvietky. Vtom zbadala mačku a chcela sa s ňou pohrať. Mačka zaviedla Aničku k ježibabinmu domu. Anička zostala prekvapená pri pohľade na jej dom. Bola však taká zvedavá, že sa hneď šla pozreť dnu. Ježibaba sa jej príchodu potešila a už jej začali tiecť slinky na mladé mäsko.

                     Anička  bola taká milá a dobrá, že každý v jej blízkosti zabudol na všetko zlé. Tak to bolo aj s ježibabou. Akonáhle ježibaba dojedla jabĺčko, ktoré jej Anička s láskou darovala, zmenila sa na milú babičku. Odvtedy ju Anička navštevovala, bolo im spolu prekrásne. Rada sa hrávala aj s čiernou mačičkou, ktorej dala meno Lujza.

                     A zazvonil zvonec, a rozprávky je koniec.

           

          Autor: Nikola Fazekašová, V. trieda

           

           

          Tereza a tri žaby

          ( čarodejná rozprávka )

           

                     Kde bolo, tam bolo, žila raz jedna krásna dievčina. Bývala v skromnom domčeku spolu s otcom, volala sa Tereza.

                    Jedného dňa sa šla prejsť k neďalekému potôčku. Sadla si na kameň a močila si nohy vo vode. Priskákala k nej zelená žaba a povedala jej: " Aká si pekná, ako tie kvetiny na tejto lúke." Tereza sa jej trochu zľakla a spýtala sa jej: "Čože si zač a čo odo mňa chceš?" " Choď, prosím, na tú lúku a dones mi tú zvláštnu modrú kvetinu." Tereza jej ju vďačne odtrhla a doniesla. Žaba sa jej spýtala: " Povedz, moja milá, ako by som sa ti za tvoju pomoc odvďačila?" "Chcela by som dobrého, milého mládenca." " Dobre," povedala žaba, "čo si si zažiadala, to budeš mať, ale nie teraz." Žaba si vzala kvetinu a odskákala.

                      O chvíľu sa pri nej zjavila hnedá žaba a vraví: "Aké máš krásne vlasy, ako to slnko na nebi." Tereza sa zase spýtala: "Čože si zač a čo odo mňa chceš?" Žaba jej odpovedala: " Choď mi, prosím, odtrhnúť z toho stromu aspoň jedno jabĺčko.  Ochotná Tereza s radosťou utekala žabe odtrhnúť jablko. Keď prišla k žabe, podala jej ho do trávy. Žaba sa jej spýtala: "Povedz, moja milá, ako by som sa ti za tvoju pomoc odvďačila?" Tereza povedala: " Dobrého mládenca by som chcela, veru dobrého." "Budeš ho mať, ale nie teraz."

                     Ako žaba odskákala, vzápätí sa zjavila ďalšia, biela žaba. Ako ju Tereza zbadala, spýtala sa jej: "Ako by som mohla pomôcť tebe?" " Bola by si taká láskavá a pomohla by si mi dostať sa k tomu kríku? Vieš, ja som už veľmi stará a nevládzem skákať." "Vďačne," povedala , vzala žabu a odniesla ju ku kríku. Žaba sa jej spýtala: " Povedz, moja milá, ako by som sa ti za tvoju pomoc odvďačila? " Tereza do tretice odpovedala: " Mládenca pre mňa, dobrého, milého, skromného a láskavého." Tu zrazu sa žaba premenila na vysnívaného mládenca.

                    Hneď sa pobrali domov k otcovi. Naradostený im čoskoro vystrojil svadbu. a žili šťastne, až kým nepomreli.

           

          Autor: Lucia Halajová, V. trieda

           

           

          Tajomstvo dračej steny I.

           ( dokončenie príbehu )

           

                       "Prečo sa na mňa tak čudne pozeráte?" prekvapene som sa ich spýtal. Obaja chlapci zízali na mňa a otvárali ústa, no nevyšiel z nich žiadny hlas. Otočil som sa a zbadal som malý čierny otvor, hneď za mnou. Zvnútra prichádzali čudné zvuky. "Bože môj!" zakričal Vilo v záchvate strachu, "mamička, pomóc!" Rozutekal sa smerom do dediny, až sa za ním prášilo. Fero pomaly cúval za Vilom, ale nakoniec zostal: "Stano choď stade preč, lebo si ublížiš! Je to jaskyňa, o ktorej sme si hovorili na prírodopise a fyzike. Pamätáš?" hovoril v rozpakoch Fero. "Čoho sa prosím ťa bojíš. Veď je to len malá jaskyňa s jamou. "Nie! Za tebou je malý potôčik, ktorý obsahuje jedovaté látky. Z nich vychádza vôňa, pomáha pamäti, aby sa znásobila. Je to z rastliny, o ktorej sme sa učili málo, pretože rastie v malých jaskyniach pod zemou." vysvetľoval pomaly Fero. "Už si to pamätám! Spôsobuje bolesti hlavy a vracanie a používa sa v medicíne. Ale prečo sa Vilo tak rozutekal?  Mali by sme odtiaľto odísť a povedať to rodičom." Fero sa len rozosmial, spravil na mňa grimasu strachopuda a bolo to jasné. Zľakol som sa, že je tam drak, pretože otvor bol v podobe dračej hlavy. Ráno sme všetci traja vracali. S bolesťou hlavy sme odišli do školy, kde sme dostali jednotky z básničky a všetko zostalo po starom, ako inokedy.

           

          Autor: Gabriela Tóthová, VI. trieda

           

           

          Tajomstvo dračej steny II.

          ( dokončenie príbehu )

           

                         Keď sa aj Stano presvedčil o zázračnom účinku dračej steny, chlapci ju začali skúmať. " Musí sa to dať otvoriť! " hovoril nervózne Vilo a snažil sa rukami nahmatať nejakú skalu, ktorá by stenu otvorila. Vtom sa Fero podkol o nejakú skalu. Zaznel veľký treskot a stena sa otvorila. Chlapci od hrôzy skoro skameneli. Keď sa upokojili, uvedomili si, že stoja pred kostrou nejakého obrovského zvieraťa. " To je určite drak! " ozval sa Vilo. " Áno, a pozrite sa, čo má na mieste srdca," povedal Fero.

                         Podišli bližšie a zazreli akýsi drahokam, ktorý mal farby dúhy." Teraz mi daj tú knihu! " povedal Stano. Vilo mu ju s obavami dal a keď sa pozrel na stránku, videl celý obsah knihy. Keď to chlapcom povedal, konečne prišli na to, prečo je to miesto magické.

           

          Autor: Lucia Pšidová, VI. trieda

           

           

          Prešibaný Pinocchio

          ( dokončenie príbehu )

           

                         Pinocchio každým dňom bohatol. Čím ďalej, tým viac mal zamestnancov. Každý deň im kupoval po malej zmrzline. V meste bol známy ako najlepší stolár.

                         Až raz prišli k nemu novinári. Pýtali sa ho rôzne otázky, na ktoré presne odpovedal, až na jednu. A tá znela: "Odkiaľ beriete to kvalitné drevo?" Pinocchio stíchol, zamyslel sa a takto odpovedal: "Viete, drevo, ktoré máme, dovážame z ďalekého ostrova, kde rastú také kvalitné stromy." Pinocchiov nos sa zrazu o celý 1 meter predĺžil. Novinári sa ho zľakli a utiekli.

                         Na druhý deň v novinách sa všetci dočítali: "Pinocchio je zradca. Za to, že klame, sa mu predĺži nos. Ten si potom odreže a jeho zamestnanci z neho vyrobia nábytok."

                          O mesiac sa z Pinocchia stal chudobný otrhanec, ktorý namiesto pečenej kačice jedol chlieb s maslom a soľou.

           

          Autor: Lucia Halajová, V. trieda

           

          Andrea v krajine zázrakov

           

                        Kedysi dávno, keď Zem bola ešte malá, žila na nej Andrea. Raz na prechádzke zbadala obrovského škrečka, ako sa tlačí cez malilinkú dieročku. Pomyslela si: "Keby som mu tak pomohla, možno by som sa stala slávnou." No ani sa nenazdala ako škrečok zmizol. Andrea sa vybrala za ním. Ako sa pretlačila dieročkou, začala padáááááť. Všetko naokolo bolo akési čudné. Cestou ju zaskočilo niekoľko škrečkových cenností:  dáždnik z marhuľovej šupky, zaváraninové ponožky, slanina s Mikulášskou čiapkou, kytica kvetov s plesňou, sviečka z kalerábovej hlávky, kniha na dračie odvary, obrus tvaru chilli papriky, mimozemskú stoličku a teraz sa podržte, fazuľu značky Mercedes.Keď dostala chuť na mydlo s príchuťou sardiniek, zazvonil telefón a Andrea zistila, že opäť zaspala do školy.

           

          Autor: Andrea Vargová, V. ročník

           

           

          Torta radosti

           

                           Na tortu radosti potrebujeme celú zásobu vtipov, ktorú vlastníme, 40 dkg humoru, všetky druhy zábavných TV programov, priateľstvo a lásku okolo nás. Prilejeme 1 l medu, pridáme 0, 5 kg obľúbenej čokolády. Z nášho organizmu odstránime choroby a pridáme čisté zdravie. Prípadné zdroje hnevu a smútku odhodíme čo najďalej od nás. Všetky ingrediencie zmiešame, vlejeme do formy v tvare smailíka a pečieme 1 hodinu. Konzumujeme 1. apríla s čo najväčšou skupinou ľudí.

           

          Autor: Lucia Pšidová, VI. trieda

           

           

          Vianoce

          Na na Vianoce veru doma všetci sme.

          Keď vyhasne štvrtá svieca na adventnom venci,

          stromček sa v izbe od radosti celý ligoce,

          tešíme  sa,

          hurá, hurá, opäť sú tu Vianoce.

          Keď bohatú večeru všetci spolu spapáme,

          navzájom si maličkosti rozdáme.


          Autor: Katarína Mikušová, IV. trieda

           

           

          Vianoce

           

          Na Vianoce všetci ľudia,

          malí, väčší, dospelí,

          varia, pečú, upratujú,

          prekvapenia chystajú.

          A keď všetko porobili,

           ku stolu si posadali.

          K Pánu Bohu modlili,

          pod stromček posadali.

          Zdravia, lásky, dobrého,

          nech je vždy pre každého.

           

          Autor: Daniel Tankina, IV. trieda

           

           

          Vianoce

           

          Keď už štvrtá sviečka horí,

          donesieme stromček z hory.

          Postavíme do stojana,

          ozdobíme dozlatova.

          Za stôl všetci zasadneme,

          a spolu sa navečeriame.

          Darčeky si rozdáme,

          v kostole deň ukončíme.

           

          Autor: Diana Gondová, IV. trieda




                                              Moje najkrajšie Vianoce

           

              Na posledné Vianoce som sa veľmi tešil a vymyslel som si jeden plán. Chcel som sa konečne presvedčiť, či je pravda, že darčeky nosí Ježiško. Alebo nám ich nosia rodičia. Mal som v tom už dlhšie zmätok, lebo mojim rodičom sa vždy nejako podarilo dať darčeky pod stromček tak, že som to nezbadal. Vymyslel som, že k štedrovečernému stolu pôjdem posledný a od stola vstanem prvý pozrieť sa pod stromček. V dome sa už šírila vôňa ihličia, medu a škorice, stromček svietil, sviečky horeli a ja som bol celý deň veľmi nervózny a plný očakávania. Nadišiel čas večere, pomodlili sme sa a večerali. Mali sme oblátky s medom, cesnak, opekance, hubovú polievku a rybu so šalátom. Celý nedočkavý som sa už chystal pozrieť sa pod stromček, keď mi mama povedala že mi musí niečo prezradiť. A vysvetlila mi, ako to s tým Ježiškom je. Že darčeky nám dávajú rodičia, ale keby nám všetkým Ježisko nedoprial mier, zdravie, lásku a šťastnú rodinu, tak by sme darčeky nemali. Tak sa prezradilo tajomstvo , i keď veriť v Ježiškove darčeky bola také krásne a tajomné.

          Mamka teda išla dať pod stromček darčeky a ja som mal nesmiernu radosť. Boli to krásne Vianoce aj vďaka Ježiskovi.


          Autor: Adam Poprovský,  IV. trieda

                                                                       Moje Slovensko

                                                          Slovensko, naša vlasť ľúbezná ,

                                                         každému srdce zaplesá, keď sa tam podíva.

                                                         Hory vysoké i doliny hlboké,

                                                         polia zlaté a pastviny široké.


                                                         Hory, to Tatry naše krásne,

                                                         vrcholky a štíty také vysokánske.

                                                         Ten najvyšší, Gerlachovský štít je,

                                                          kto vyštverá sa naň, uvidí aká krásna vlasť je.

           

                                                           A pod horami, doliny hlboké,

                                                         tam zveri dosť i potôčky vrtkavé.

                                                         Sú to krásne lesy plné smrekov, borovíc,

                                                           tam pasú sa jelene a stromy sú plné veveríc.


                                                             Popred lesy tiahnu sa polia zlaté,

                                                            tam pšenica, jačmeň, ovos sú zasiate.

                                                          Keď vánok zafúka, všetko zašumí,

                                                          načo by nám bolo more, máme polia v okolí.


                                                            No a naostatok pastviny a lúky plné tráv,

                                                          tam pasú sa ovce, kozy ba i kravy.

                                                             Lúky sú ako dúhou zamaľované,

                                                         prilákajú každý hmyz aj motýle pestrofarebné.


                                                            Tak to je Slovensko,  naša vlasť nádherná,

                                                           aj kedˇ ju dobre poznáme, niekedy je záhadná.

                                                           Nech sa na ňu hocikedy podívam, to je paráda,

                                                            veď je to predsa moja vlasť a mám ju rada.


          Autor: Lucia Pšidová, VI. trieda


                                                                             Môj Ňuňo
            Na presnejšie popísanie som si vybral môjho škrečka - Ňuňa. Je to malý zlatý škrečok. Patrí do skupiny džungálskych škrečkov. Cez deň zvykne spať. Večer sa prebúdza a behá po klietke alebo v kolese. V klietke má svoj domček, koleso, veľkú tyčinku z prosa a slnečnice, po ktorej sa zvykne šplhať a chrúmať si ju. Do svojho domčeka si rád nosí jedlo a tam ho potom papá. Jeho sivobiela srsť je veľmi jemná a hebká. Najradšej papá slnečnicu, proso, jablká a rád si pochutí aj na sladkej čokoláde. Veľmi rád behá v kolese a občas ho vyberiem von a behá po izbe. Keď sa veľmi nudí, zvykne sa zahrabať do pilín a tam potom aj zaspí. Je samotársky typ škrečka, pretože pri akomkoľvek kontakte s iným škrečkom sa začne biť. Myslím si, že sa tak správa preto, lebo chce ostať jediným maznáčikom rodiny.
          Ňuňa mám veľmi rád a nemenil by som ho za žiadne iné zvieratko.

          Autor: Michal Kiš, V. trieda
           
                                                       

    • Kontakty

      • Evanjelická základná škola Zlatice Oravcovej v Rimavskej Sobote
      • +421 47 5631127 0910 826 269 - riaditeľ školy 0911 826 269 - riaditeľstvo, resp. ekonomický úsek školy Školská jedáleň - pre vyhlasovanie žiakov z obedu 047/ 5622281 0915 959 472
      • Daxnerova 42 97901 Rimavská Sobota Slovakia
      • 37955942
  • Fotogaléria

      zatiaľ žiadne údaje