30. marec.
„Ako smutní, ale vždy veselí; ako chudobní, a predsa mnohých obohacujúci; ako nič nemajúci, a predsa všetko v moci majúci.“( 2K 6,10)
Pane náš, Ty si nás stvoril zo svojej lásky. A vložil si nám do srdca lásku k svojim blížnym. My však nechávame hriech, aby v našom živote konal svoju prácu. Aby nás odcudzoval od tých, ktorí sú nám blízki. Myslíme často na všetko ostatné, len nie na tých, ktorí s nami znášajú bremeno dňa a páľavu slnka. Berieme ich prítomnosť v našom živote ako samozrejmosť. Preto ich neraz aj zraňujeme. Myslíme v tejto chvíli na celkom konkrétnych ľudí – na našu rodinu, na našich priateľov. Možno je to práve jeden konkrétny človek, ktorý pre nás tak veľa znamená. Ale my na to zabúdame. Odpusť nám to, Pane. Naplň nás svojou láskou, aby sme túžili žiť tu na zemi jeden pred druhého. Daj nám do srdca fantáziu, aby sme vedeli nájsť spôsob, ako svojho milovaného človeka potešiť. Daj nám silu prosiť o odpustenie. Amen