... a darí sa nám ďalej. Tentokrát sme zasa mysleli na našu prírodu, ktorú si nielen vážime, ale aj prispievame k jej ochrane. V prvom rade ju však aktívne poznávame.
Dôkazom, že je to naozaj tak, je skutočnosť o počte zapojených žiakov do obvodného kola 47. ročníka biologickej olympiády, kategória F pod názvom Rastliny a zvieratá našich lesov, ktorá sa konala 4.6.2013 v CVČ Relax v Rimavskej Sobote.
Našu školu reprezentovali 3 družstvá šikovných žiakov. Dve družstvá pod menami Sovičky a Orlíčatá tvorili žiaci 5. ročníka. K Sovičkám patrili Vivien Balázsová, Patrícia Majanová, Ondrej Beňo, Vladimír Kele a Zoltán Kovács a obsadili 7. miesto , Orlíčatá: Zuzana Drábová, Nikoleta Hegedüšová, Dominika Kuzmová, Alex Lénárt a Martin Kováč sa umiestnili na 8. mieste. Najlepšie sa darilo družstvu Veselé svište, ktoré obsadili 3. miesto. Žiaci: Štefánia Bodorová/ 4.roč./, Krištof Balázs/3.roč./, Lukáš Ferencz/4.roč./, Michal Kovács/3.roč./ a Miroslav Szepessy/3.roč./ ukázali svoje vedomosti v teste, poznávaní rastlín a živočíchov a cenné body získali aj zo zbierok raslín a živočíchov.
Súťažiacim, i tým menej úspešným, srdečne všetci gratulujeme.
5.jún- snaha o zápis slovenského rekordu. V rozmanitosti je krása, vraví sa . Teda slovenská krajina je krásavica. Na tomto neveľkom území v srdci Európy sa poskladala neobyčajne pestrá krajinná mozaika, pozostávajúca a veľkého množstva prírodných útvarov.
Medzi prírodnými fenoménmi sú dominantné vrchy, doliny, skalné útvary, jaskyne, mokrade, pralesy...
K takýmto prírodným útvarom patrí aj Cerova vrchovina rozprestierajúca sa na juhu nášho okresu.
Práve ona bola 5. júna, v Svetový deň životného prostredia, cieľom mnohých turistických výprav. Jednou z nich boli i žiaci šiesteho a deviateho ročníka našej školy.
V tento deň sa priaznivci prírodných krás rozišli na náučné chodníky v chránených krajinných oblastiach Slovenska.Týmto podujatím sa žiaci s pracovníkmi Správy CHKO Cerova vrchovina snažili o zápis slovenského rekordu v návštevnosti náučných chodníkov. Účasť nahlasovali do centrály, ktorá sa v tento deň nachádzala priamo v Badínskom pralese.
V strede obce Hajnáčka sa týči vrch s dokonale súmerným tvarom. Kužeľ Hajnáčskeho hradného vrchu je zakončený zoskupením skalných veží, v ktorých sú sotva rozpoznateľné nepatrné zvyšky stredovekého hradu z 13. storočia.
Hrad prežil tureckú okupáciu, ale nie posledné zo stavovských povstaní. V roku 1703 vyhorel.
Skalný útvar na vrchole je vypreparovanou výplňou sopečného komína dnes už nejestvujúceho čadičového vulkánu a konca treťohôr.
Naši žiaci však počas turistickej vychádzky nesmerovali priamo k tomuto prírodnému útvaru, ale smerom k Zabodu. Pracovník CHKO Cerovej vrchoviny ich cestou informoval o geologickom zložení a ekotope danej oblasti. Vyzdvihol fakt, že nižšia oblasť pohorí sa využíva ako pasienky, čo je vhodnejší spôsob využitia ako lúky, ktoré človek pokosí a tým ubúdajú rôzne druhy hmyzu a bylín.
Pochopili sme, že našu vlasť treba poznať, vidieť. Treba sa naučiť, čo všetko je v nej krásne a výnimočné. Je to Zem, ktorá nikdy nesklame toho, kto ju má rád. TK
